Zabili sme smiech ten života dar,
čo nás vždy tak rozosmial
a smútok srdcu bral.
Mračíme sa každý deň nevieme
už sa smiať.
Brodíme sa v starostiach každodenných
s tvárou pochmúrnou.
Zabudli sme na tých zopár verných
už nie sme viac ľuďmi z lások stvorených.
Zmenil sa čas,
keď sme sa dokázali smiať.
Zo smiechu zostala iba vráska
na tvári hlboká.
Komentáre