V zrkadlovej sieni
tancujúci tieň nesmelého smiechu.
Jemne hanblivá krása
opojená strachom z obrazov v zrkadlách
hľadajúc oporu v jednom s tých tieňov
čo točia sa spolu s ňou.
Na očiach šatka uviazaná uzlom
v slepom nevedomí
tancuje za hlasom srdca bázňou zviazaného.
Zacítila pokoj v jeho objatí
tomu ktorému patrí.
Zobral ju z hladiny
umyl a očistil čo už krásne bolo.
Teraz je pokojná v jeho objatí
bez šatky vidí viac.
Tanec jej nepripadá utrpením
s rukou na ramene a s jednou v jeho dlani
vedie ju krokom pevným.
Tiene sa zmenili
nevidieť ich v zrkadlovej sieni.
Komentáre